Obloha je denným a nočným chlebíčkom každého astronóma. Je to dynamické optické prostredie, veľmi nehomogénne a má určujúci vplyv na pozemské astronomické pozorovania. Jej kvalita pre astronómiu je úzko spätá s lokálnym počasím. Je iná ráno, cez deň, večer i v noci. Je iná v lete, v zime, mení sa každou minútou. Pre výber vhodného času, kedy má obloha vhodné vlastnosti pre pozorovanie vesmírnych telies, sa sledujú rôzne parametre oblohy.
Noc a deň. Prechod medzi dňom a nocou je postupný a má niekoľko fáz. Prvý dôležitý moment je, keď Slnko zapadne vizuálne pod horizont. Po tomto momente ale ešte nenastala tzv. astronomická noc. Len už nevidno Slnko. Tento čas sa často uvádza ako čas západu Slnka. Po tomto momente nastáva súmrak. Ten má niekoľko fáz:
Na výpočet času rôznych fáz súmraku existuje mnoho kalkulátorov. Užitočný je napríklad webový kalkulátor Vladimira Agafonkina v JavaScripte. Zadajte údaje do políčok dole a môžte použiť kalkulátor pre miesto podľa vášho výberu.
Rôzne fázy súmraku súvisia s lomom svetla vesmírnych telies prechádzajúcim cez zemskú atmosféru. Index lomu atmosféry sa mení s výškou
nad zemským povrchom - nad povrchom je atmosféra hustejšia, smerom hore redšia. Lom závisí aj od teploty, prúdenia vzduchu v atmosfére a iných parametrov.
V danom mieste sa tým pádom lom svetla neustále mení. V princípe ale možno povedať, že lom spôsobuje zakrivenie svetelných lúčov do vypuklej krivky.
To má za následok, že vesmírne objekty sa nám pri pohľade zo Zeme javia na iných ako skutočných miestach. Napríklad objekty zapadajúce a vychádzajúce
nad horizontom vidíme dlhšie ako by sme ich videli, keby sa svetlo v atmosfére nelámalo.
![]() Lom atmosféry umožňuje vidieť hviezdy pod horizontom. |
Atmosféra je tvorená množstvom vrstiev vzduchu rôznej teploty a hustoty. Vzdušné prúdy tieto vrstvy neustále pohybujú a tak sa
v každom mieste menia podmienky lomu, ktoré pôsobia na svetelné lúče prichádzajúce z kozmu na Zem. Ak lúče navyše neprechádzajú kolmo na zemský
povrch, ale pod iným uhlom, ich dráha cez atmosféru sa predlžuje a tak je vystavená väčšiemu efektu zmeny atmosférických vrstiev. Napríklad pod uhlom
30° je dráha 2x tak dlhá ako pod uhlom 90°. Pozorované hviezdy sa nám potom mihotajú. Poznáme tri druhy mihotania - scintilácie:
Viditeľnosť závisí od kvality ovzdušia a jej teplotných a tlakových pomerov. Základom dobrej viditeľnosti je čistý vzduch, bez množstva vodných pár a nečistôt. Z toho priamo vyplýva, že viditeľnosť je lepšia ďalej od mestských aglomerácií a v čase bez oblačnosti. Ďalším parametrom, ktorý vplýva na viditeľnosť sú vzdušné prúdy a vrstvy vzduchu rôznej teploty. V dynamických vzdušných prúdoch sa lúče svetla ohýbajú rôzne v čase a priestore a tak rozostrujú obraz. Z tohto pohľadu je dobrá viditeľnosť (alebo aj seeing) v lete nadránom pred východom slnka po bezoblačnej noci, obloha sa dobre "vyčistí" aj po letnej búrke. Najlepšia viditeľnosť je v zime za bezoblačných nocí, kedy prudko klesá teplota vzduchu pod bod mrazu. Na teplotné prúdenie vzduchu majú vplyv aj budovy v blízkosti teleskopov - napr. strechy domov, ktoré sú v lete rozhorúčené dlho po zotmení a chladnú nejaký ten čas. Preto je lepšie pozorovania robiť ďalej od týchto striech alebo ak už sme nútený pozorovať zo strechy, treba počkať 2-3 hodiny na jej vychladnutie.
Svetelné znečistenie je nežiadúce svetlo, ktoré v atmosfére zvyšuje jej jasnosť. Pokiaľ ide o takto roztýlené svetlo z umelých osvetlení človeka, nazýva sa aj svetelný smog. Rozpýlené svetlo zyvšuje jas pozadia oblohy a zmenožňuje tak pozorovanie slabších bodových objektov oblohy a väčších plošných objektov ako sú hmloviny a galaxie. Za posledné desaťročia s rozvojom ľudstva a jeho životnej úrovne sa svetelné znečistenie zhoršilo na takú úroveň, že tma sa dostala na zoznam ohrozených častí prírody. Svetelné znečistenie vzniká hlavne z umelých osvetlení miest a obcí použitím nesprávnych pouličných lámp. Najviac jasu pridávajú lúče, ktoré z lámp vychádzajú pod uhlom horizontálne s terénom a pár stupňov nad a pod. Tieto lúče majú dlhú dráhu cez atmosféru, kde dochádza k ich rozplylu do iných smerov. Preto je svetelné znečistenie zodpovedné za zlé pozorovacie podmienky až do vzdialenosti 100 km od ľudských sídel. Vo vyspelých krajinách je preto problém nájsť miesto, kde sú dobré svetelné pozorovacie podmienky. V tomto nám nepomôže ani kúpa väčších teleskopov, ktoré dokážu vďaka veľkej svetelnosti objektívu zobrazovať slabšie a vzdialenejšie objekty. V každom prípade je lepšie zmeniť pozorovacie miesto, ako zväčšovať svetelnosť objektívu v miestach so svetelným znečistím. Tmavé miesta na dobré pozorovacie podmienky treba hľadať na špeciálnych mapách tmavej oblohy.
Mesiac v splne je najjasnejším objektom nočnej oblohy. Počas takej jasnej noci je osvetlenie okolo 0,25 lx. Pri bezmesačnej noci je to iba
0,001 lx. Pozorovanie hmlovín, galaxií a slabých objektov (napr. komét) je pri jasnom mesiaci na oblohe nevhodné. Naopak sa tieto noci dajú využiť práve
na pozorovanie jeho samotného a z času na čas jeho konjunkcií s planétami. Je to vďačný objekt pre začiatočníkov s menšími teleskopmi a začiatočníkov
astrofotografie. Je krásny vo všetkých fázach. Spolu s počasím je druhou deterministickou podmienkou na pozorovanie nočnej oblohy. Vo veľa kalendároch máte
vyznačené minimálne 4 dôležité fázy mesiaca Spln, Nov, 1. štvrť a posledná štvrť a tak je pomerne jednoduché predbežne plánovať, čo sa kedy oplatí pozorovať
Copyright (C) 2013 Peter Volek