Obloha
  • Súmrak oblohy
  • Lom oblohy
  • Mihotanie oblohy
  • Viditeľnosť
  • Svetelné znečistenie
  • Mesiac
  • Výpravy

    Obloha je denným a nočným chlebíčkom každého astronóma. Je to dynamické optické prostredie, veľmi nehomogénne a má určujúci vplyv na pozemské astronomické pozorovania. Jej kvalita pre astronómiu je úzko spätá s lokálnym počasím. Je iná ráno, cez deň, večer i v noci. Je iná v lete, v zime, mení sa každou minútou. Pre výber vhodného času, kedy má obloha vhodné vlastnosti pre pozorovanie vesmírnych telies, sa sledujú rôzne parametre oblohy.



    Súmrak oblohy

    Noc a deň. Prechod medzi dňom a nocou je postupný a má niekoľko fáz. Prvý dôležitý moment je, keď Slnko zapadne vizuálne pod horizont. Po tomto momente ale ešte nenastala tzv. astronomická noc. Len už nevidno Slnko. Tento čas sa často uvádza ako čas západu Slnka. Po tomto momente nastáva súmrak. Ten má niekoľko fáz:


    • Občiansky súmrak : 0° až -6°. Táto fáza súmraku trvá v čase ihneď po západe Slnka až do momentu keď Slnko je až 6° pod obzorom. Obloha je ešte veľmi svetlá, napríklad sa dá vonku čítať. V slovenských zemepisných šírkach trvá 30-40 minút. Najdlhšie trvá občiansky súmrak v lete a v zime, najkratší je na jar a na jeseň.
    • Nautický súmrak : -6° až -12°. Obloha tmavne ďalej, možno na nej rozpoznať voľným okom čoraz viac hlavných navigačných hviezd, ako napr. Sirius. Končí zhruba jednu hodinu po západe Slnka v zemepisných šírkach Slovenska. Trvá teda 20-30 minút.
    • Astronomický súmrak : -12° až -18°. Počet voľným okom viditeľných hviezd rapídne rastie. Tento súmrak trvá do času asi 2 hodiny po západe Slnka v zemepisných šírkach Slovenska, teda trvá asi 60 minút po nautickom súmraku. Jeho dĺžka je veľmi závislá od zemepisnej šírky. Smerom nad +49° zemepisnej šírky sa začína zóna tzv. súmrakových nocí. To sú noci, kedy astronomická noc vôbec nenastane a počas celej noci trvá astronomický súmrak. V závislosti od ročného obdobia sú u nás také oblasti napríklad severne od Prešova medzi 11. júnom a 3. júlom. V južných oblastiach Slovenska vtedy astronomická noc má dĺžku len okolo jednej hodiny. V tomto čase sa preto nedá robiť astrofotografia deep-sky objektov ako sú hmloviny a galaxie, vzhľadom na potrebný väčší počet dlhých expozícií snímkov, čo si vyžaduje svoj čas.
    • Astronomická noc. Slnko je pod horizontom pod úrovňou -18°. Na oblohe nie je vidieť žiadne stopy slnečného svitu. Je možno vykonávať všetky druhy vizuálnych astronomických pozorovaní. Pri východe Slnka, jednotlivé fázy zmeny noci na deň prichádzajú v opačnom poradí. To znamená, že opäť trvá u nás zhruba asi 2 hodiny než sa noc premení na deň. Z praktického hľadiska to znamená, že pri plánovaní času na pozorovanie musíme v lete a v zime odrátať až 4 hodiny od časového intervalu medzi západom a východom Slnka. V zime nám to až tak nevadí, lebo noci sú dlhé, ale v lete nám to skráti efektívny čas astronomickej noci na zhruba 4 hodiny. Z tohto pohľadu, je preto vhodný čas na pozorovanie oblohy v čase jarnej a jesennej rovnodennosti, kedy je súmrak najkratší a aj teplota je príjemnejšia ako v zime, kedy býva noc dlhá a jasná.

    Na výpočet času rôznych fáz súmraku existuje mnoho kalkulátorov. Užitočný je napríklad webový kalkulátor Vladimira Agafonkina v JavaScripte. Zadajte údaje do políčok dole a môžte použiť kalkulátor pre miesto podľa vášho výberu.

    Vyberte si súmrak a východ pre miesto podľa GPS a dátumu.

    Zemepisná šírka ° ´ " Na sekundy použite desatinnú bodku a maximálne jednu cifru za ňou.
    Zemepisná dĺžka ° ´ " Na sekundy použite desatinnú bodku a maximálne jednu cifru za ňou.
    Dátum


    <--- Nahor
    Lom oblohy

    Rôzne fázy súmraku súvisia s lomom svetla vesmírnych telies prechádzajúcim cez zemskú atmosféru. Index lomu atmosféry sa mení s výškou nad zemským povrchom - nad povrchom je atmosféra hustejšia, smerom hore redšia. Lom závisí aj od teploty, prúdenia vzduchu v atmosfére a iných parametrov. V danom mieste sa tým pádom lom svetla neustále mení. V princípe ale možno povedať, že lom spôsobuje zakrivenie svetelných lúčov do vypuklej krivky. To má za následok, že vesmírne objekty sa nám pri pohľade zo Zeme javia na iných ako skutočných miestach. Napríklad objekty zapadajúce a vychádzajúce nad horizontom vidíme dlhšie ako by sme ich videli, keby sa svetlo v atmosfére nelámalo.

    Lom svetla v atmosfére.
    Lom atmosféry umožňuje vidieť hviezdy pod horizontom.

    <--- Nahor


    Mihotanie oblohy

    Atmosféra je tvorená množstvom vrstiev vzduchu rôznej teploty a hustoty. Vzdušné prúdy tieto vrstvy neustále pohybujú a tak sa v každom mieste menia podmienky lomu, ktoré pôsobia na svetelné lúče prichádzajúce z kozmu na Zem. Ak lúče navyše neprechádzajú kolmo na zemský povrch, ale pod iným uhlom, ich dráha cez atmosféru sa predlžuje a tak je vystavená väčšiemu efektu zmeny atmosférických vrstiev. Napríklad pod uhlom 30° je dráha 2x tak dlhá ako pod uhlom 90°. Pozorované hviezdy sa nám potom mihotajú. Poznáme tri druhy mihotania - scintilácie:

    • smerová - v dôsledku zmeny lomu lúč svetla hviezdy mení polohu dráhy. Hviezdy sa javia vďaka tomu väčšie, rozmazané a kmitajúce.
    • farebná - mení sa zdanlivá farba hviezdy, vďaka premenlivej refrakcii z meniacej sa atmosféry.
    • jasová - mení sa jas hviezdy vďaka premenlivému rozpylu svetla a hustote atmosféry.

    Veľkosť prejavov scintilácie je najväčšia pri horizonte a najmenšia v zenite. Preto je vhodné vyberať na pozorovanie čas, kedy je objekt čo najvyššie k zenitu alebo aspoň viac ako 30° nad horizontom. Rovnako vplyv scintilácie je najväčší u bodových zdrojov - hviezd a planét, a temer nepozorovateľný u Mesiaca, hmlovín a galaxií.


    <--- Nahor


    Viditeľnosť

    Viditeľnosť závisí od kvality ovzdušia a jej teplotných a tlakových pomerov. Základom dobrej viditeľnosti je čistý vzduch, bez množstva vodných pár a nečistôt. Z toho priamo vyplýva, že viditeľnosť je lepšia ďalej od mestských aglomerácií a v čase bez oblačnosti. Ďalším parametrom, ktorý vplýva na viditeľnosť sú vzdušné prúdy a vrstvy vzduchu rôznej teploty. V dynamických vzdušných prúdoch sa lúče svetla ohýbajú rôzne v čase a priestore a tak rozostrujú obraz. Z tohto pohľadu je dobrá viditeľnosť (alebo aj seeing) v lete nadránom pred východom slnka po bezoblačnej noci, obloha sa dobre "vyčistí" aj po letnej búrke. Najlepšia viditeľnosť je v zime za bezoblačných nocí, kedy prudko klesá teplota vzduchu pod bod mrazu. Na teplotné prúdenie vzduchu majú vplyv aj budovy v blízkosti teleskopov - napr. strechy domov, ktoré sú v lete rozhorúčené dlho po zotmení a chladnú nejaký ten čas. Preto je lepšie pozorovania robiť ďalej od týchto striech alebo ak už sme nútený pozorovať zo strechy, treba počkať 2-3 hodiny na jej vychladnutie.



    <--- Nahor
    Svetelné znečistenie

    Svetelné znečistenie je nežiadúce svetlo, ktoré v atmosfére zvyšuje jej jasnosť. Pokiaľ ide o takto roztýlené svetlo z umelých osvetlení človeka, nazýva sa aj svetelný smog. Rozpýlené svetlo zyvšuje jas pozadia oblohy a zmenožňuje tak pozorovanie slabších bodových objektov oblohy a väčších plošných objektov ako sú hmloviny a galaxie. Za posledné desaťročia s rozvojom ľudstva a jeho životnej úrovne sa svetelné znečistenie zhoršilo na takú úroveň, že tma sa dostala na zoznam ohrozených častí prírody. Svetelné znečistenie vzniká hlavne z umelých osvetlení miest a obcí použitím nesprávnych pouličných lámp. Najviac jasu pridávajú lúče, ktoré z lámp vychádzajú pod uhlom horizontálne s terénom a pár stupňov nad a pod. Tieto lúče majú dlhú dráhu cez atmosféru, kde dochádza k ich rozplylu do iných smerov. Preto je svetelné znečistenie zodpovedné za zlé pozorovacie podmienky až do vzdialenosti 100 km od ľudských sídel. Vo vyspelých krajinách je preto problém nájsť miesto, kde sú dobré svetelné pozorovacie podmienky. V tomto nám nepomôže ani kúpa väčších teleskopov, ktoré dokážu vďaka veľkej svetelnosti objektívu zobrazovať slabšie a vzdialenejšie objekty. V každom prípade je lepšie zmeniť pozorovacie miesto, ako zväčšovať svetelnosť objektívu v miestach so svetelným znečistím. Tmavé miesta na dobré pozorovacie podmienky treba hľadať na špeciálnych mapách tmavej oblohy.



    <--- Nahor
    Mesiac

    Mesiac v splne je najjasnejším objektom nočnej oblohy. Počas takej jasnej noci je osvetlenie okolo 0,25 lx. Pri bezmesačnej noci je to iba 0,001 lx. Pozorovanie hmlovín, galaxií a slabých objektov (napr. komét) je pri jasnom mesiaci na oblohe nevhodné. Naopak sa tieto noci dajú využiť práve na pozorovanie jeho samotného a z času na čas jeho konjunkcií s planétami. Je to vďačný objekt pre začiatočníkov s menšími teleskopmi a začiatočníkov astrofotografie. Je krásny vo všetkých fázach. Spolu s počasím je druhou deterministickou podmienkou na pozorovanie nočnej oblohy. Vo veľa kalendároch máte vyznačené minimálne 4 dôležité fázy mesiaca Spln, Nov, 1. štvrť a posledná štvrť a tak je pomerne jednoduché predbežne plánovať, čo sa kedy oplatí pozorovať

    <--- Nahor

    Copyright (C) 2013 Peter Volek