Pozorovanie nočnej oblohy je aktivita na niekoľko hodín, to chápe asi každý. To, že je to aj aktivita na niekoľko hodín aj počas dňa, to si mnoho zapálených nadšencov neuvedomuje. Stráviť pár romantických nočných hodín pri ďalekohľade je určite vzrušujúce, ale často bez prípravy strávime nakoniec viac času hľadaním objektu a nastavovaním techniky, ako samotným kochaním sa objektami nočnej oblohy. Je preto dobré si vopred premyslieť, čo chcem vidieť, čo v danom čase vôbec môžem vidieť, kde to chcem vidieť a podobne. Tu je pár dobrých rád.
Počasie
Hlavným limitujúcim faktorom je počasie, potom samozrejme čas a nakoniec miesto. Sledovanie predpovede počasia je preto základnou úlohou astronóma. Ideálny je na to samozrejme internet. Pre Slovensko často používam www.pocasie.sk pre základnú informáciu o počasí na niekoľko hodín až dní dopredu. Presnejšie je potom dobré pozorovať satelitné mapy staré niekoľko hodín dozadu, kde v animáciách sa dá odhadnúť vývoj oblačnosti na niekoľko hodín dopredu. Také sú napr. www.sat24.com alebo stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu SHMU . Pre odhad o oblačnosti v konkrétnej oblasti Slovenska je na tejto stránke dobrý model ECMWF - meteogram do 10 dní, epsgram do 8 dní alebo model ALADIN - meteogram do 3 dní, resp. epsgram do 2 dní. Podľa týchto modelov je možné dobredu plánovať pozorovania, ak je kvôli pozorovaciemu miestu treba v rámci Slovenska niekam zorganizovať výpravu na pozorovanie. Okrem oblačnosti sledujte aj vietor. Príliš silný vietor neumožňuje robiť astrofotografiu - teleskop zakmitáva a snímky sú rozmazané.
Pozorovacie miesto
Ak už máme overené počasie, môžme plánovať objekty na pozorovanie podľa miesta kde chceme pozorovať. Na pozorovanie treba vzhľadom na ročné obdobie a čas vybrať aj vhodný terén. Najlepší je terén bez vysokých objektov na horizonte. Ak máme horizont zakrytý vyššími objektami, treba na to myslieť pri simulácii pozorovania počas prípravy napr. na počítači. Nasimulujeme si takú hodinu, kedy je už pozorovaný objekt dostatočne vysoko nad horizontom.
Objekty na pozorovanie
Objekty na pozorovanie vyberáme jednak podľa nášho pozorovacieho záujmu, jednak
podľa ročného obdobia. Je dobré nasimulovať si vopred pohyb objektov po nočnej oblohe v počítači
pomocou niektorého programu - napr. Stelarium, The SkyX a pod. Tak zistíme kedy daný objekt
na oblohe vychádza a kedy zapadá, teda, kedy je najlepšie pozorovacie "okno". Plánovať možno aj
pomocou literatúry - mapy oblohy, astronomická ročenka, časopis KOZMOS. Tam je možné získavať aj
informácie o kométach, trpasličích planétkech, meteorických rojoch. Vždy je dobré mať
počas pozorovania pri sebe aj tlačenú mapu oblohy, či už vytlačenú z horeuvedených programov alebo
mať príručky, či astronomické mapy.
Ak máme v pláne pozorovať počas jedného pozorovania viac objektov, je dobré si vopred pripraviť časový plán a
poradie v akom budeme jednotlivé objekty pozorovať. Pri vizuálnom pozorovaní je možné naplánovať
viac objektov na jednu noc, pri astrofotografii tak 2 až 3 objekty. Každý objekt sa fotografuje
totiž niekoľkými desiatkami dlhých expozícií objektu a tzv. "dark frame" expozíciami, čo je exponovanie
úplne čiernych snímkov so zakrytým objektívom.
Samozrejme, že sa dá pozorovať aj bez plánu objektov, ale to je naozaj dobré len pre úplných laikov
pre úžasný a estetický efekt. Často potom ale dotyčný na druhý deň ani nevie čo za hviezdu to videl.
V takýchto prípadoch (pokiaľ neplánovane pozorujeme) je vhodné mať automatický navádzací systém
na montáži teleskopu alebo mať hviezdnu mapu a vedieť s ňou pracovať. Navádzacie systémy na montáži
mávajú program sprievodcu oblohou, ktorý má na daný deň, čas a lokalitu v zozname najjasnejšie
objekty oblohy. To je dobrá pomôcka pre začiatočníkov.
Technika
Na pozorovanie treba samozrejme treba pripraviť aj techniku. Každý teleskop je
iný, takže sa na tomto mieste nedá presne popísať, čo pre ten - ktorý teleskop
treba nastaviť, pripraviť, očistiť, namazať a pod. Vždy si ale udržujte technický stav Vášho
teleskopu v zmysle doporučení návodu na jeho použitie. Tu je niekoľko všeobecných zásad:
- Vyčistite si optiku - najlepšie je ju mať čistú vždy, teda čistiť ju po zániku orosenia po pozorovaní
- Nabite si potrebné batérie - pohon montáže, osvetlenie, počítače, fotoaparáty,...ODPORÚČAM MAŤ KAŽDÚ BATÉRIU AJ 2x v zálohe, najmä v zime majú batérie menšiu kapacitu než deklarovanú
- pripravte si okuláre a filtre
- pripravte si všetky nevyhnutné káble - ovládač montáže, autoguider, nabíjací kábel, kábel diaľkovej spúšte fotoaparátu, predlžovací kábel (ak napájate z elektrickej siete), káble k PC,...
- pripravte si červené lampičky na prisvecovanie počas pozorovania (nie biele svetlo!!! - to Vás oslepí na 10 minút, ak si už oči privykli na tmu)
- pripravte si teleskop a montáž, protizávažia, navádzací teleskop ak taký máte
- pripravte seba - vhodné oblečenie (POZOR LETNÉ NOCI DOKÁŽU BYŤ VEĽMI CHLADNÉ!), niečo na osvieženie - nápoj, sladkosť a pod.
Nastavenie
Pokiaľ nemáme pevne zabudovaný teleskop v observatóriu alebo robotický teleskop s GPS systémom, elektronickým kompasom a automatickým nastavovaním, musíme pred samotným pozorovaním "rozložiť" a nastaviť techniku. Počítajte preto aj s týmto časom, aby Vám objekty plánované na pozorovanie zatiaľ nezmizli z dohľadu. Ak pozorujete doma na záhrade, je dobré rozložiť si teleskop hneď po západe Slnka, keď už dobre vidno Polárku. Na väčšine montáží s autoguide systémom je totiž potrebné čo najpresnejšie nastaviť základnú polohu v smere na Polárku. Pre tzv. "nemeckú" montáž je veľmi praktické nastavenie tzv. metódou "Kocab Clock" - ako sa to robí nájdete TU alebo TU, obe sú v angličtine. Každopádne treba na to počítať istý čas, moja skúsenosť mi hovorí, že pre moju zostavu (MEADE montáž LXD-75 a Schmidt-Newton 208mm) to trvá zhruba 1 hodinu - vynesenie, zloženie a nastavenie.
Oblečenie
K tomu celému treba ešte dodať, že naozaj je vhodné staroslivo vyberať aj oblečenie. Letné
noci naozaj dokážu klesnúť s teplotou aj o 10°C. Telo je v lete obyčajne prehriate z horúceho
dňa a pocit chladu je preto výraznejší. Pri pozorovaní navyše nie je vhodné zahrievať sa poskakovaním
alebo inými prudkými pohybmi. Tie spôsobujú vibrácie, ktoré sa prenášajú cez montáž na teleskop,
ktorý potom zakmitáva a ten, kto práve cez teleskop pozoruje sa Vám iste za to nepoďakuje. Ak
práve exponujete dlhú expozíciu astrofotografie, bude rozmazaná.
V zime je potrebné mať najmä teplé ponožky, podrážky a termovložky. Inak Vám omrznú nohy. V zime
býva veľmi čistá obloha s dobrou viditeľnosťou, ak je jasno, pozorovať a fotografovať sa v zime
preto oplatí.
Celkovo je vhodné mať oblečenie s praktickými vreckami, kde máme možnosť si odložiť všetky
drobnosti tak, aby boli "poruke". Vhodná je napríklad tzv. "Safari vesta", ktorá má mnoho drobných
vreciek alebo nohanice "kapsáče", ktoré mávajú vrecák tiež požehnane.
ZOZNAM POZOROVANÝCH OBJEKTOV
| Druh | Objekt | Katalógové číslo | Miesto | Dátum | Čas | Spôsob | |||||
| Messier | NGC | IC | SAO | HIP | |||||||
| Hviezda | Albireo | 87301-87302 | Veľký Biel | 11.6.2011 | 23:22 | Foto 1 | |||||
| Hviezda | Altair | 125122 | 97649 | Veľký Biel | 11.6.2011 | 23:39 | Foto 1 | ||||
| Hviezda | Arcturus | 100944 | 69673 | Veľký Biel | 18.5.2011 | 22:08 | Foto 1 | ||||
| Hviezdokopa | M13 | 13 | 6205 | Veľký Biel | 11.6.2011 | 0:56 | Foto 1 | ||||
| Hmlovina | Dumbell | 27 | 6853 | Veľký Biel | 7.9.2013 | 21:18 | Foto 1 | ||||
| Galaxia | Andromeda | 31 | 224 | Veľký Biel | 2.8.2011 | 22:59 | Foto 1 | ||||
| Galaxia | Bode | 81 | 3031 | Veľký Biel | 29.6.2011 | 1:13 | Foto 1 | ||||
| Kométa | |||||||||||
| Planéta | |||||||||||
| Mesiac | |||||||||||
| Vysvetlivky | Kamera | Objektív | Montáž | ||||||||
| Foto 1 | Nikon D5000 | MEADE SN-8 | LXD 75 | ||||||||
Copyright (C) 2017 Peter Volek